Husle

Všeobecne: Husle sú najmenším, ale najrozšírenejším sláčikovým  nástrojom. Možno na nich zahrať najvyššie tóny. Vznikli na začiatku 16. storočia v Taliansku. Známi výrobcovia huslí v Taliansku boli Andrea Amati a Antonio Stradivari. Výroba huslí sa postupne rozšírila aj do iných európskych krajín. Na Slovensku významnú úlohu zohral Oswald Willmann, ktorý žil v Bratislave. Stavba huslí je prototypom stavby väčšiny sláčikových nástrojov.
Husle majú 4 struny, ktoré sú ladené v čistých kvintách – g-d1-a1-e2. Na týchto strunách môžeme štyrmi prstami ľavej ruky a pomocou sláčika v pravej ruke zahrať mnoho tónov. Noty pre husle sa píšu v husľovom G kľúči.
V našom orchestri: Husľová sekcia je najpočetnejšia. Je to z dôvodu toho, že husle v malom množstve majú oproti iným nástrojom menej prierazný zvuk. Delí sa na prvé, druhé a tretie husle. V komornom orchestri je typické delenie na prvé husle, druhé husle a viola. Viola však svojou veľkosťou predpokladá staršieho muzikanta, preto je u nás nahradená tretími husľami.
Každá podsekcia má inú obtiažnosť partov. Huslisti začínajú v tretích husliach a postupným zdokonaľovaním prechádzajú do ďalších.

Violončelo

Všeobecne: Violončelo podobne ako husle a viola vzniklo v 16. storočí. Spočiatku malo väčšie rozmery a rôzny počet strún. Antonio Stradivari ustálil jeho tvar a ladenie nástroja. Má 4 struny ktoré sú ladené v čistých kvintách – C-G-d-a, čo je o čistú oktávu nižšie ako viola. Pri hre sa violončelo drží medzi kolenami a opiera sa o 30 cm dlhý bodec. Noty pre violončelo sa píšu v basovom F kľúči, tenorovom C kľúči a vo vyšších polohách v husľovom G
kľúči. Violončelo je po husliach najpoužívanejší sláčikový nástroj.
V našom orchestri: Violončelo je u nás, narozdiel od komorných
orchestrov, len v malom množstve, príp. ako sólový nástroj.

Kontrabas

Všeobecne: Kontrabas je najväčší a najhlbší sláčikový nástroj. Vyvinul sa v druhej polovici 16. storočia. Prvými staviteľmi kontrabasu boli Andrea Amati a Pietro Maggini. Kontrabas sa od ostatných sláčikových nástrojov líši svojím tvarom, veľkosťou a ladením. Je vysoký 200 cm a pri hre sa opiera o krátky bodec. Má štyri až päť strún s kvartovým ladením – (C 1)- E1-A1-D-G. Noty pre kontrabas sa píšu v basovom F kľúči o oktávu vyššie sa používa husľový kľúč.
V našom orchestri: Kontrabas hrá len počas Vianočných sviatkov. Nahrádza basgitaru. Významne umocňuje atmosféru orchestrálnych úprav v koledách.

Gitara

Všeobecne: Podľa názoru niektorých historikov vznikla gitara v stredovekom Španielsku prestavbou starej fiduly na brnkací nástroj. Dnešný typ klasickej gitary sa ustálil až koncom 18. stor. Zo stavebnej stránky gitaru možno rozdeliť na niekoľko dielov. Trojdielna rezonančná skrinka nazývaná korpus sa skladá z plochej spodnej a vrchnej dosky, ktoré spájajú pomerne vysoké luby. Ďalšiu časť gitary tvorí krk zakončený plochou, smerom dozadu mierne nahnutou hlavicou so skrutkovým ladiacim zariadením. Ladiace kolíčky zachytávajú struny na jednom konci, odtiaľ struny prechádzajú cez sedielko ponad hmatník až k strunníku. Gitara je jednohlasný aj viac hlasný nástroj. Celkový rozsah gitary je od E – h 2. Notácia je v husľovom kľúči o oktávu vyššie. Gitary poznáme: Španielska gitara, Klasická gitara, gitara Gibson, Havajská gitara a elektrická gitara. V hudobnej praxi sa gitara už od
najstarších čias používala najmä ako sprievodný nástroj a v komornej hudbe.
V našom orchestri: Zastúpenie gitarovej sekcie robí náš orchester výnimočným pretože v komornom orchestri nie je zastúpenie akustických gitár bežné. Na gitaru sa nehrá sólovo, ale doprovodne, pomocou predpísaných rytmov.

Basová gitara

Všeobecne: Vznikla v 30. rokoch, kedy vynálezca Paul Tutmarc zo Seattle-u vyvinul elektrický basový nástroj ktorý bol navrhnutý tak, aby sa na ňom hralo vodorovne. Zmena na „gitarovú formu“ urobila nástroj vhodnejší na prepravu, držanie a umožnilo jednoduchšie spievanie basgitaristu popri hraní. Basgitara je elektricky zosilňovaný strunový nástroj. Struny sa rozochvievajú prstami alebo brnkátkom. Basová gitara je výzorom podobná elektrickej gitare, má však menšie telo, dlhší hmatník a väčší tónový rozsah. Má štyri až päť
strún s kvartovým ladením – (C1)- E1-A1-D-G (podobne ako kontrabas). Obvykle má pražce, ale existujú aj bezpražcové basgitary, pri ktorých je možná bohatšia práca s technikami ktoré sa používajú aj pri kontrabase (vibráto, glissando). V 50. rokoch 20. storočia, elektrická basgitara nahradila kontrabas v populárnej hudbe. Používa sa v mnohých rôznych hudobných
štýloch. Rock, metal, blues a jazz. Ako sólový nástroj v jazze, fusion, latin, funk, a v rockových štýloch. V hudobníckom slangu je nástroj označovaný tiež ako „basgitara“ alebo „basa“.
V našom orchestri: Basová gitara, podobne ako akustická gitara, nie je zastúpená v komorných orchestroch. Narozdiel od violončela, svojimi basovými tónmi výraznejšie udáva rytmus, teda z hľadiska rytmiky je veľmi dôležitá. Aj tu platí staré známe heslo: „Basa tvrdí muziku.“

Klavír

Všeobecne: Klavír je strunový nástroj s klávesnicou, ktorého tón vzniká úderom kladivka o strunu. Prvú klavírnu mechaniku zostrojil florentský nástrojár Bartolomeo Cristofori. Klavír možno rozdeliť na niekoľko častí. Drevená skriňa, ktorá stojí na troch nohách. Zvrchu je pripevnené dvojdielne pohyblivé veko a stojan na noty. Na čelnej strane skrine je s 85 alebo
88 klávesmi. Zadná časť prichádza do styku s prevodovým mechanizmom, ktorý rozozvučí struny. Celé toto zariadenie sa nazýva mechanika. V klavírnej stavbe sa vyskytujú dva odlišné druhy mechaník a to viedenská mechanika a anglická mechanika. Hlavným zdrojom klavírneho zvuku sú struny zo špeciálnej ocele. Celkový rozsah klavíra sa pohybuje v rozpätí do 2A – c5. Klavír sa ako viachlasný nástroj stal nezastupiteľným nielen na koncertnom
pódiu, ale aj ako dôležitý pomocník dirigentov, skladateľov a korepetítorov.
V našom orchestri: Z praktických dôvodov je v našom orchestri klavír nahradený elektrickým piánom. To však neznamená, že sú vďaka tomu klavírne party jednoduchšie. Elektrické piáno sa dá využiť ešte na imitáciu čembala, harfy a zvonov (na Vianoce).

Zobcová flauta

Všeobecne: Flauta patrí k najstarším dychovým nástrojom. Pravdepodobne pochádza z Ázie. Po nástrojárskom zdokonalení zaujala časom svoje stále miesto v skupine drevených dychových nástrojov. Zobcová flauta sa pri hre drží podobne ako klarinet alebo píšťala. Po stavebnej stránke ju môžeme rozdeliť na: hlavicu, stredný, diel a ozvučnicu. Zobcová flauta môže byť: sopraninová, diskantová, altová, tenorová, a basová. Tónový rozsah zobcových fláut je asi dve oktávy. Notácia je v husľovom kľúči, pri basovej
flaute v basovom.
V našom orchestri: Je jedným z tých nástrojov, ktoré sa
nevyskytujú v komornom orchestri. Všetci záujemci o dychové
nástroje sa začínajú učiť na zobcovej flaute a až potom prechádzajú
v umeleckej škole na iný (náročnejší) dychový nástroj. Teda veľa
malých „dychárov“ môže byť takto podchytených v našom
orchestri, aby vydržali toto obdobie, kým sa dopracujú k svojmu
vytúženému nástroju.

Priečna flauta

Všeobecne: Priečna flauta sa pri hre drží priečne na pravú stranu od
hráča. Pochádza z Orientu, kde bola ľudovým nástrojom a pri hre sa
držala opačne ako dnes. Dnešná flauta má 16 – 18 klapiek a skladá
sa z hlavice, stredného dielu a nôžky. Podľa použitého materiálu
flauty delíme na drevené a kovové. Ladenie je v C, Des. Rozsah má
h (c1 – d4). Notácia je v husľovom kľúči. Priečna flauta je dôležitým
nástrojom aj v komornej a sólistickej hudbe, kde má zo všetkých
dychových nástrojov najrozsiahlejšiu literatúru.
V našom orchestri: Narozdiel od huslí alebo zobcových fláut nie
je priečna flauta zastúpená až v takom veľkom množstve. Je
náročné sa spolu dokonale zohrať a dosiahnuť pekný spoločný
zvuk. Ani v komorných orchestroch nie je flauta zastúpená vo
väčšom množstve.

Hoboj

Všeobecne: Hoboj je dvojplátkový drevený nástroj. Pochádza z
Indie a do Európy sa dostal po arabskom vpáde. Má 65 cm dlhú,
kužeľovite vŕtanú trubicu z grenadilového alebo z ebenového dreva.
Jeho hlavné časti sú: strojček, vrchný diel, spodný diel a korpus.
Hoboj má 9 – 14 klapiek a 6 základných dierok. Ladí sa v C.
Rozsah má (b) h – f3. Notácia je v husľovom kľúči je zhodná so
zvukom. V hudobnej praxi sa hoboj používa ako orchestrálny,
komorný a sólový nástroj. Ako komorný a sólový nástroj bol hoboj
obľúbený už od čias baroka.
V našom orchestri: Hoboj je veľmi výnimočný nástroj a je
náročné nájsť mladého hudobníka, ktorý hrá na tento nástroj.
Dokáže však orchester veľmi obohatiť o unikátny a nádherný zvuk,
ktorý sa nedá dosiahnuť iným nástrojom.

Klarinet

Všeobecne: Klarinet patrí do skupiny jednoplátkových drevených
nástrojov. Vznikol koncom 17.stor. Klarinet má valcovitú, v
spodnej časti mierne kužeľovite rozšírenú trubicu. Jeho hlavné časti
sú: hubička, súdok, vrchný diel, spodný diel a korpus. Ladenie je v
Es, C, B, A. Rozsah je písaný (es) e – g3 (c4), znejúci podľa ladenia.
Notácia je v husľovom kľúči o patričný interval vyššie alebo nižšie.
Uplatnenie klarinetu v hudobnej praxi je rôzne. Pre svoj
mnohostranný výraz sa používa takmer vo všetkých hudobných
žánroch počnúc ľudovou hudbou cez dychovú a tanečnú hudbu až
po symfonickú tvorbu.
V našom orchestri: Nie je jednoduché vždy zohnať mladých
klarinetistov. Preto je aj tento nástroj zastúpený v malom množstve.

Trúbka

Všeobecne: Trúbka bola už v staroveku dôležitý signálny nástroj
pri rôznych slávnostiach. Dnes sa vyrába z mosadzného alebo
strieborného plechu. Jej trubica je oválne stočená a ku koncu sa
kužeľovite rozširuje do ozvučnice. Nátrubok je kotlíkový. Ladenie
je v B. Rozsah je písaný vo fis – c3, znejúci podľa ladenia. Notácia
je v husľovom kľúči. Trúbka je technicky veľmi pohyblivý nástroj.
Má veľmi široké využitie či už v tanečnej alebo jazzovej hudbe.
V našom orchestri: Jedným z najhlučnejších nástrojov. Preto je
veľmi dôležité umiestnenie trúbkarov, z hľadiska akustiky pri
vystúpeniach a skúškach.

Organ

Všeobecne: Prvé zmienky o organe pochádzajú z antických čias. Po stavebnej stránke je organ najväčší a najzložitejší hudobný nástroj. Skladá z: píšťal, registrov, vzdušníc, mechov, čerpadla vzduchu, organovej skrine, prospektu, hracieho stola a taktúry. Píšťaly podľa materiálu z ktorého sú vyrobené delíme na: kovové a drevené. Celé vnútorné zariadenie organu je umiestnené v organovej skrini. Organy môžu byť klasické a elektronické. Klasický organ je predovšetkým koncertným nástrojom. Elektronický sa zväčša využíva v tanečnej a jazzovej hudbe. Notácia je na troch osnovách z toho dve sú pre manuály a jedna je pre pedál. Rozsah má 2C – c5.
V našom orchestri: Z praktických dôvodov je organ nahradený elektrickým syntetizátorom a imitáciou zvuku organu. Nie je notovaný až tak zložito ako klasický organ pretože neobsahuje pedály. Organové party sú o niečo jednoduchšie ako klavírne, aby bolo prijať aj mladšieho
klaviristu.

Bicie

High-Hat

High-hat pôvodne nazývaný Charlestonky je pár činelov upevnených oproti sebe. Tento nástroj sa používa nielen v jazzovej a v tanečnej hudbe, ale aj v komornej a v symfonickej hudbe. Jeho zvuk je však tupý a tlmený. V hudobníckom slangu sa nazýva aj „hajtka“.

Činely

Činely sú kruhové kovové nástroje, ktoré sa najčastejšie vyrábajú z bronzu alebo mosadze. Svoj pôvod majú v Oriente, kde boli známe už v staroveku. Dnes sa používajú sólo činely a due činely. Sólo činely sa používajú samostatne a pri hre sa rozochvievajú paličkami s drevenou alebo plstenou hlavičkou, alebo metličkou. Due činely sa pri hre rozochvievajú vzájomným úderom o seba a vzniká jasný a ostrý zvuk. Činely sa používajú v orchestri, dychovej a tanečnej hudbe na podporenie rytmickej zložky. Notácia je na jednej linajke, pri sólových čineloch v notovej osnove.

Veľký bubon

Veľký bubon bol vo svojej pôvodnej podobe najrozšírenejší hudobný nástroj primitívnych kmeňov. Veľký bubon sa skladá z dreveného alebo kovového valcového rámu, potiahnutého z obidvoch strán kožou alebo plastickou
hmotou. Jeho priemer je: pre dychový orchester je to 30 – 50 cm. Pre jazzové a tanečné orchestre 50 – 60 cm a pre
symfonické orchestre 75 cm. Notácia pre veľký bubon je v basovom kľúči ako nota c, alebo na jednej linajke s označením rytmických hodnôt. Jeho zvuk je hlboký ale
krátky a tupý a nemá určitú výšku. Používa sa predovšetkým na zdôraznenie rytmu. V hudobníckom slangu sa nazýva aj „kopák“ pretože sa naň hrá nohou, pomocou sprevodovaného pedálu.

Malý bubon

Malý bubon je najmenší z bubnov. Pochádza z Orientu podobne ako veľký bubon. Malý bubon má valcovitý tvar s dreveným alebo kovovým lubom potiahnutý z obidvoch strán kožou alebo plastickou hmotou. Cez jeho spodnú kožu je natiahnutý zväzok oceľových strún, ktoré dávajú bubnu ostrý zvuk. Rozmery malých bubnov sú rozličné, zväčša sa pohybuj v rozmedzí od 35 – 38 cm s lubom vysokým 8 – 28 cm. Na jeho vrchnú kožu sa udiera dvoma drevenými paličkami. Notuje sa v husľovom kľúči ako nota c’’ alebo na
samostatnej linajke. Zvuk malého bubna je prenikavý s neurčitou výškou. V hudobnej praxi má uplatnenie v symfonickej hudbe a je neoddeliteľnou súčasťou dychových a tanečných orchestrov. V hudobníckom slangu sa nazýva aj „rytmičák“.
V našom orchestri: Tieto nástroje predstavujú ako jednu spoločnú sústavu pod názvom
bicie. Obsluhuje ich jeden hudobník. Takáto sústava je typická aj v tanečnej a jazzovej hudbe.

Perkusie

Triangel

Ako ľudový nástroj bol triangel na európskom území známy už v 15.stor. Vyrába sa z oceľových prútov a podobá sa trojuholníku. Jeho jasný a cengavý tón neurčitej výšky dodáva celému orchestru originálny strieborný lesk. Používa sa hlavne v symfonickom orchestri. Notuje sa v husľovom kľúči obyčajne ako nota „e” na jednej linajke.

Claves

Claves je nástroj latinsko-amerického pôvodu. Skladá sa z dvoch tenkých paličiek dĺžky asi 15 cm vyrobených z tvrdého rezonančného dreva. Používa sa najmä v tanečnej hudbe.

Čínsky blok

Čínsky blok je vyrobený z tvrdého rezonančného dreva a má podobu hranola s postrannými vyhĺbeninami na obidvoch stranách. Pri hre sa na hranol udiera paličkou.

Marakas

Marakas sa skladá z dvoch dutých uzavretých nádob v podobe kokosového orecha naplneného hrubým pieskom, korálkami, brokmi alebo inými drobnými telieskami. Nádoby sú pripevnené na rúčke apri hre hráč nimi natriasa. Notácia býva v jednolinajkovom systéme.
V našom orchestri: Marakas má ostrý zvuk a je trochu náročnejšie naň hrať, tak namiesto toho používame vajíčka.

Tympany

Tympany alebo tzv. kotly sú najdôležitejším bicím nástrojom symfonického orchestra. Vznikli už v stredoveku v Oriente. O tympanoch vždycky hovoríme v množnom čísle, pretože sa používajú najmenej v páre. Cez vrchnú časť nazývanú korpus je na obruči natiahnutá blana vyrobená z teľacej kože.
Pri údere na blanu vzniká chvenie, ktoré prenáša aj na celý korpus, pričom záchvevy smerujú od okrajov do stredu. Tam je korpus otvorený. Tympany sa rozozvučia dvoma drevenými paličkami s plstenými hlavicami. V symfonickom
orchestri sa používajú najmenej dva tympany ktoré ovláda jeden hráč. Rozsah: väčší tympan F – c, menší tympan B – f. Notácia je v basovom kľúči.

Tamburína

Tamburína je nástroj orientálneho pôvodu. Je to malý druh bubna so 4 – 8 cm vysokým lubom a iba na jednej strane potiahnutá kožou. V lube sú otvory s drobnými plechovými tanierikmi podobnými malým činelom, ktoré pri hre hrkajú. Notácia je v husľovom kľúči ako nota a’ alebo na samostatnej linajke.

Zlatý dážď

Hudobný nástroj, ktorý patrí medzi perkusie. Vynašiel ho Mark Stevens v roku 1976. Pomenoval ho Emil Richards ako „mark tree“ alebo „chime tree“ v preklade ako zvonivý strom. Pravdepodobne vznikol ako kombinácia dvoch názvov. Prvý je názov „wind chimes“ (veterné zvončeky), ktoré sú usporiadané striedavo v kruhu, s kladivkom uprostred. Kladivko rozochvieva vietor a ten udiera do zvončekov. Zlatý dážď je narozdiel od týchto zvončekov usporiadaný postupne a v rovine. Druhý názov je „bell tree“ (zvončekový strom), ktorý môžeme niekedy počuť v starších kostoloch, ako signál pri začiatku svätej omše. Zlatý dážď sa zvyčajne používa na dotvorenie celkovej farby spoločnej hry. Skladá sa viacerých rúrkovitých zvončekov. Každá rúrka má priemer 6 mm. Jednotlivé zvončeky sú zavesené vedľa seba a usporiadané podľa dĺžky (podľa výšky tónu). Hrá sa naň postupným
prejdením prstu alebo paličky pozdĺž celého dažďa. Vytvára sa tak neharmonický zvuk a výsledný efekt sa používa ako rastúce alebo klesajúce glissando.

Bonga

Bongo je nástroj juhoamerického pôvodu, ktorý sa skladá z dvoch až štyroch pevne spojených bubienkov. Cez ich horný okraj je obručou natiahnutá koža, ktorá sa rozochvieva prstami alebo paličkami malého bubna. Notácia býva najčastejšie na dvoch alebo na piatich linajkách. Bonga sa používajú hlavne na vyťukávanie rytmov exotických tancov.